mela

Vzdy ked pridem do Bratislavy po dlhsom case,zakonite ma musi niekto obtazovat.
Rovnako tomu bolo aj naposledy. Nikdy neviem vydrzat kym sa dostavim na svoje cielove stanovisko a fajcim hned ako mozem. Bez ohladu na to,kde sa to smie a kde nie. Je mi to volne. Ci uz hadzete odpadky na zem,alebo sa prevazate v elektricke bez listka a drkocete zubami,ci vas neprichyti bachraty revizor,kazdy aspon raz za den urobi taky maly preslap. Ako vidite,som velmi velmi charakterna a moralna. Kedze stojim,fajcim,nemam spolocnost a vyzeram tak hlupo naivne, stanem sa obetou jedneho mierne neodbitneho chlapika. 

"Slecna,co tak na kavu?"vybalil to na mna.

“Ehm..,nie,diky”,zmatene som ho odmietla.Dufala som,ze sa vypari a ja si v klude dofajcim cigaretku.

"A co tak na vinko?"vytiahol dalsiu pozvanku.

Zacala som nad tym realne uvazovat.Predstavovala som si ako nonsalantne drzim pohar dobreho vinka za stopku a po svojsky degustujem.Potom ma vsak napadlo,ze je to prvy den co som v Bratislave vynimocne triezva a nechcem porusit svoju cerstvu zasadu,ze- uz nikdy za bieleho dna po meste nacapana -,tak som to  zamietla.

 Po tom ako mi predstavil zvysok plejady napojov kazdej normalnej kaviarne,na ktore ma chcel pozvat a jeho neuspesnom pokuse o dialog,podarilo sa mi ho po niekolkych minutach zdvorilo poslat do zadku. Ano,aj napriek tomu,ze bol o peknych par rokov starsi,i ked privetivy a slusny,zdvihlo mi to na takych 10 nanosekund sebavedomie, a tak som s pozitivnou myslou vykrocila do mesta.      

Podarilo sa mi prekabatit bezdomovcov,ze som svorc,ubohy student a nemam dokonca ani len na
westky.Nielenze som sa vyhla dalsej prosbe-o cigy, ale tymito "takmer skutocnymi" smutnymi faktami som ich uplne odzbrojila a presvedcila,ze som vacsi uboziak ako oni sami.Takze vynimocne som nerozdavala peniaze tam,kde nemam.
Sedim uz v kaviarni,popijam kavicku,citam si hlboko intelektualny casopis-snazim sa porozumiet co to tam ten Fico..., a zrazu dostanem napad prepadnut svojho ex.Ved ked uz som tu..Ako som nad nim rozmyslala,opat ma chytila taka ta nechutna nostalgia,ako asi u kazdeho po dramatickom vztahu. Ale co mu poviem?Ahoj,kupila som si listok a prisla len tak do Blavy,tulat sa? Vlastne ja to aj naozaj robim,ale nikde sa dlho nepretrcam.V Bratislave som to zniesla len dovtedy,kym som tam mala toho svojho "pana nevyrovnaneho a nespokojneho". Prestalo ho to so mnou bavit asi vtedy,ked som zacala byt prilis zalubena a napisala mu za den viac esemesiek ako on za cely mesiac. Skoncili sa nase sexualne dejchanky, netesil ho uz ani fakt,ze jeho dievca je nadrzana nymfa.Mohla som robit cokolvek,nevedela som si ho uz nijak udrzat. S niektorymi vecami som si jednoducho uz nevedela dat rady. S nasimi psycho naladami,stavmi a najma mojimi psycho cinmi.Som jednoducho divnozienka,nikto to so mnou zatial nevydrzal dlhsie ako polroka.Dokonca ani on.Myslim,ze bol celkom statocny,ked sa so mnou vlacil 5 mesiacov.Mala by som mu udelit Diplom za smelost a trpezlivost.Plus nejake bonusove body za jeho rychle zotavenie z nasho vztahu,kedze ma uz davno inu, ktora ho na rozdiel odo mna vie podrzat/si ho udrzat. Viem to,lebo sa mi ho podarilo po 2 mesiacoch nijak neukonceneho a nevysvetleneho rozchodu nahodne,alebo skor osudovo stretnut. Uspesne sa mu podarilo vyhybat cely ten cas,ale v ten jeden den sme sa stretli zoci-voci a on mal tym padom jednoducho smolu.

Zhltla som mu jeho bachorky,ze ma nechal,lebo odchadza prec,ze sme obaja
nevyrovnani,zvlastne skombinovani,nema to zmysel a karmicke sily mu to aj tak vratia-co ma byt asi nejaka nadcasova satisfakcia. V tom momente som na jeho karmu srala,bola som akurat tak nestastna a bezmocna. Mohla by som povedat,urobit cokolvek,ohurovat ho kvetnatymi recami ako mi na nom stale zalezi,ako ho lubim,rozmyslam co s nim tam "vonku" bude,zobudzam a zaspavam sa s myslienkami nanho,nic by v tej chvili nepomohlo.Aky by to aj malo zmysel,ked som mu to nevedela povedat,kym sme spolu skutocne boli?Citila som sa ako chudera.

Po tejto analyzacnej vlozke nasho vztahu som si to rozmyslela a celu tu kravinu s nevinnym stretnutim som zavrhla .Nic nebude,nikam nejdem. Radsej si budem mrmlat,utvrdzovat sa v tom,ze je to uz pase a nemame si co povedat.To bolo  len take chvilkove opojenie,ze by sme nahodou nasli spolocnu rec bez toho,aby sme sa spolu museli predtym vyspat-priznavam,ze to plati z mojej strany.Ehm,som po tom komunikativnejsia a veselsia.

Uz sa tulam po meste,stihla som stretnut skupinku stratenych afroamericanov,zopar slovenskych papalasov a celebrit,co ma malo zrejme ohurit.A uz len cakam kedy pride moja Big sestra s frajerom. Mam ich oboch rada.Su taki mili,cisti,zodpovedni,rozumni,maju hlavu na mieste.Nie ako ja-take roztrzite hlupe sidlo. Vsetko mi treba trikrat povedat a na stvrtykrat pochopim. Bola som rada,ze prisli,po dlhom case som sa netulala sama,ale s niekym. Prezili sme pekny,hoci fyzicky narocny den,kedze sestra zhanala v obchodaku topanky,ktore este ani nevymysleli. Radsej som si sadla na lavicku a dufala,ze sestru nakupny amok coskor prejde.A veru aj presiel.Po troch hodinach...Ked si uz sestra s frajerom vsimli,ze ma nieco paradne znechutilo,cucim do zeme a vyzeram,ze mam sto chuti odistit granat a hodit ho do najblizsej skupinky vyrehotanych bezstarostnych pubertiacok,pobrali sme sa radsej domov. Oni spolu,ja sama.